Bolo skoro ráno. Možno až príliš skoro ráno. Káva, ktorú som vypil na raňajky, nezaúčinkovala tak, ako by som chcel. Rukou som si pretrel tvár, keď tu sa spoza dverí ozvalo klopanie. Naliehavé klopanie, treba dodať.
Od kresla pri dubovej katedre som vyskočil ako na pružine a rýchlym krokom prišiel k dverám. Ani vo sne by mi nenapadlo, kto by mohol chcieť konzultácie o takomto čase. Diár totižto zíval prázdnotou.
Bez ďalšieho ostychu a so zvedavosťou ohrýzajúcou prednú časť môjho razom zobudeného mozgu som dvere otvoril. Takmer som odpadol. Pred dverami stálo vajce. No nie také hocijaké vajce, ale vajce s končatinami tenkými ako prúty a vysokým cylindrom na vrchu škrupiny.
„Pán doktor, vďakakvoku, ste tu, už som si myslel, že sem chodím nadarmo,“ vychrlilo hneď vajce a už si razilo cestu dovnútra mojej pracovne. Prekvapene som na neho zízal. Za sebou zanechával cestičku drobných škrupiniek. Až vtedy som si všimol veľkú prasklinu na prednej časti jeho… tela?
Vajce sa usadilo na leňošku a pohodlne sa na nej uvelebilo. Nečinne som sledoval, ako sa obživnutý tvor s cylindrom na hlave premával v mojej pracovni. Azda stále spím?
„Č-čo má toto znamenať? Toto je nejaký vtip?“ vyjachtal som zo seba a o niekoľko krokov pristúpil bližšie. Oči mi išli vypadnúť z jamiek. Čo sa to dopekla deje?
„Hovoril som si tiež, keď som sa dnes ráno zbadal v zrkadle. Netuším, kde sa tá prasklina znova vzala,“ odfrklo nadurdene vajce.
„No, ako už viete, niekedy sa mi to stáva, keď si nedávam pozor a bezočivo sa ženiem vpred, a nedbám na svoje škrupinové zdravie,“ pokračovalo a moje nohy sa zatiaľ doplazili k stoličke a ťažko sa na ňu zvalili.
„J-ja nerozumiem.“
„Nuž, viem, že ste mi vraveli, aby som si dával pozor, no čo tak ešte raz spraviť čary s tým vašim tekutým liekom, pre starého dobrého kamaráta z fronty z čias druhej vajcovej?“
Oči sa mi náhle roztvorili a telo sa mi vzpriamilo. Bol to iba sen. Očami som prešiel po studenej praženici, ktorá na mňa ešte stále čakala na stole a postavil som sa. Mal by som prestať ponocovať. Z ruky mi pri vstávaní náhle niečo vypadlo. Bolo to lepidlo.
Natália Mlynarčíková
poviedka