jakub pružinský – kompót

Január

„Posledné sekundy zápasu budú rozhodujúce. Pri lopte je Krátky, krásnym driblingom

nám ukázal, že je mrštný a cez nepriateľov sa dostal ľavou zadnou. Krátky mieri na kôš, spracúva loptu a ánoooo je to tám. Dámy a páni, Artur Krátky práve pre naše mesto vybojoval zlatú!“ To boli posledné slová basketbalového komentátora pred tým, ako sa naprieč celou telocvičňou ozvala siréna, ktorá značí ukončenie zápasu. Sirénu sprevádzal hluk nadšených fanúšikov, držiac rapkáče, ktorých zvuk preniká až na kosť.

„To bol zápas, čo? Pekne sme ich rozmrdali. A ty Artur?!? Hviezda zápasu! Poď na moju hruď.“ Skríkne Boris a stiahne Artura do sprchy, kde ho svojim nahým telom objíme. V chlapčenských šatniach je toto správanie úplne normálne. Chalani sa bez okolkov naháňajú s vytasenými penismi, porovnávajú si ich alebo sa švácajú uterákmi stočenými do tvaru mrkvy. Sprchové kúty sú ako spovednice. Chaloši sa spovedajú alebo lepšie povedané chvastajú, tým koho na diskotéke pretiahli alebo koho by pretiahnuť chceli. No sem-tam sa preberajú aj vážnejšie témy. Ako napríklad veľkosť ceckov ich spolužiačok.

Artur je však iný a takéto reči mu pripadajú trápne a plytké, no aby zapadol do kolektívu, vždy len prikývne hlavou alebo sa nasilu zasmeje. Zdá sa, že je nad vecou. Má len 17 a za sebou niekoľko športových úspechov. Aby toho nebolo málo, tak aj v škole hviezdi. Je to skrátka premiant triedy. Dá sa povedať, že je to taký full package. Dievčatá sa mu hádžu pod nohy, keď na ne hodí pohľad s jeho hlbokými hnedými očami. A keď sa ešte pridá krásny biely chrup, ktorý si čistí dvakrát za deň, idú sa roztopiť na kolomaž. Kučeravé blonďavé vlasy sú korunou na jeho vyšportovanom tele, ktoré meria 197 cm. Artur je známy tým, že aj napriek tomu, aký je to fešák, je vždy single. Odôvodňuje to tým, že čaká na tú pravú, s ktorou strávi zvyšok svojho života a vychovajú spolu minimálne dve deti. Áno, ešte stále hovorím o 17-ročnom chlapcovi, ktorému len pred dvoma rokmi začali rásť jemné chĺpky na brade.

„Heej, počuli ste o Hugovi z Céčka? Spytuje sa Boris chalanov v sprche a popritom si strieka vodu z hadice do úst. „Vraj je buzerant. Videli ho v parku, ako dáva fajku nejakému týpkovi. Gŕcam!!!“ Pokračuje Boris. „Ak by som ja bol homokláda, tak si to radšej hodím. Ja mám skrátka rád buchty a neviem si predstaviť, že by som mal v zadku niečí penis.“ Arturovi zovrie hrdlo a veľmi neprirodzeným hlasom zo seba dostane iba dve slová. „Hej, no.“ Po tejto vyčerpávajúcej debate opúšťa spovednicu a vracia sa do šatne, kde si zbalí svoje spotené oblečenie zo zápasu a nahodí sa do pohodlnej bledomodrej mikiny, s ktorou ladia aj tepláky. Nazuje si voňavé biele ponožky, s ktorými vhupne do bielych airforciek. Na rameno hodí športovú tašku, do uší pustí najnovší album Montero od Lil Nasa X a vyberie sa domov.

Výťah došiel do konečnej zastávky na šieste poschodie. Artur vyťahuje kľúče a točivým pohybom otvára dvere do stiesneného dvojizbového bytu, kde býva s otcom a so svojim domácim miláčikom Ernestom. Ernest je trojročná bledomodrá andulka, presne ako Arturova tepláková súprava.

Matka ich opustila, keď mal sedem rokov. Dôvodom boli neprekonateľné rozdiely s otcom. Hej, teraz to môže vyzerať tak, že je to neschopná matka, ktorá sa vykašlala na svoje dieťa a užíva si život bohviekde. Opak je pravdou. Dlho bojovala o Arturovu starostlivosť, no jeho otec o tom nechcel ani počuť. Keď sa konal posledný súd, ktorý mal rozhodnúť o tom, kto sa bude o Artura starať, jeho otec bol pripravený ísť do extrémov. Matku vykreslil ako nespoľahlivú kurvu, ktorá holduje alkoholu a je nezamestnaná. Domov si vraj vodí kadejaké individuá a vraj aj fetuje. Sudca sa ani nenamáhal a šmahnutím ruky tresol kladivkom po doske, čo znamenalo jasný verdikt. „Maloletý Artur Krátky sa zveruje do starostlivosti otca. Môžete opustiť súdnu sieň.“ Hneď po súdnom konaní zašiel Arturov otec na pivo. A hádajte s kým? Presne tak. So sudcom, ktorý mu dnes odklepol syna. Samozrejme, neurobil to za tankovú plzeň. Matka sa zrútila. Stratila všetko, čo mala. Manžela, syna a aj chuť do života. Keď jej bývalý manžel popíjal pivko so súdcom, ona si dala tiež pivo. No predtým do seba nahádzala všetky tabletky, ktoré doma našla, a tak skončila na psychiatrickom oddelení. Artur však toto pozadie nepozná a svoju matku z duše nenávidí. Otec ho neustále utvrdzoval v tom, že na vine je jeho matka, keď si našla iného pichača. Touto rétorikou ho kŕmil celé detstvo, a tak na matku zanevrel.

Úzkou chodbičkou prechádza do svojej skromnej izby, ktorej steny sú vymaľované na modro, pripomínajúc nebo. Toto nebo zdobia plagáty slávnych basketbalistov a Arturove diplomy zo športových súťaží striedajú tie, ktoré vyhral na olympiádach zo slovenského jazyka či matematiky. Drevená polica sa ohýba pod ťarchou víťazných pohárov a medailí. Po príchode do izby sa z rohu ozýva nežné pípanie. „Čau, Eňo, aký si mal deň?“ pýta sa Artur andulky planej vlnkovanej. „Píp píp píp.“ Odpovedá. Artur tak prehodil pár slov s vtákom a potom bavlneným obrusom zakryl klietku, aby mal trochu súkromia. Vyzliekol si teplákovú súpravu a do postele si ľahol iba v boxerkách. Hľadiac do stropu si s rukami za hlavou premietal dnešný deň. Myšlienky mu zastali pri incidente, kedy ho Boris schmatol a v sprche mu daroval objatie. V ten moment sa mu postavili všetky chlpy na tele. A neboli to len chlpy. Jeho ruky vkĺzli pod perinu a začal si masírovať rozkrok. Toto masírovanie trvalo asi 7 minút a viedlo až k vyvrcholeniu. Artur nahmatal servítky, ktoré mal vždy na nočnom stolíku, aby si utrel tekuté pozostatky z tejto eufórie. Okrem tohto pozostatku bola zrazu badateľná ďalšia tekutina, tentokrát na Arturovej tvári. Tiež slaná. Slzy sa nekontrolovateľne liali po lícnych kostiach a vďaka gravitácii pokračovali až na bradu, kde sa pomaly vyparili. Je vedecky dokázané, že po sexuálnom zážitku sa môžu u jedincov preukazovať návaly úzkosti a smútku. Ale z čoho môže byť Artur smutný?

Jááááj, už viem. Pri Arturovej charakteristike som zabudol spomenúť, že je to latentný gay. To v preklade znamená, že sa navonok tvári ako heterák, no jeho vnútro baží po mužoch. Artur si túto skutočnosť uvedomuje, no zároveň ju potláča. Neznáša sa za to. Svoju orientáciu si uvedomuje už asi od tretej triedy, kedy sa spolu s kamarátom hrávali na pána doktora a pacienta. Môže to vyzerať ako nevinná hra dvoch detí, no Arturovi prehliadka u pána doktora otvorila oči. Za sukňami sa neotáčal. Omnoho vzrušujúcejšie bolo pre neho sledovať, ako sa chlapci prezliekajú na telocvik. Nie, Artur nie je nejaký perverzák, čo šmíruje nahých chlapcov cez kľúčovú dierku. Skrátka, keď sa spolu prezliekali do cvičebného úboru, tak jedným očkom hodil po spolužiakoch, aby zistil, ako sa vyvíjajú. Neznáša sa za to. Aj skúšal pozerať heterosexuálne porno, no vždy boli jeho oči upriamené len na jedno. Alebo na jeden. Neznášal sa za to. Nechcel, aby toto jeho tajomstvo niekto poznal, a preto sa rozhodol, že z neho bude športovec. No, povedzme si narovinu – koľko športovcov sa otvorene hlási k homosexualite? Uvedomil si, že jeho život tak bude jednoduchší. Basketbal, ktorý si postupom času obľúbil, bol aj vďaka jeho výške jasnou voľbou. No s pribúdajúcim vekom prichádzala aj zvedavosť. Založil si účet na zoznamovacej stránke. Samozrejme, do záujmov napísal, že sa zaujíma o ženy. Čo ak by tam náhodou stretol niekoho zo školy? Bolo by to faux pas. No na stránke sa dá komunikovať aj s mužmi a aby ostal v anonymite, tak si každý mesiac z vreckového platil 7 eur a 99 centov, aby mohol posielať srdiečka svojim obľúbencom. Neznáša sa za to.

Cŕŕŕŕŕń, cŕŕn, cŕŕŕŕŕn. Artur rýchlo utiera slzy, hádže na seba rozgajdané tričko s najmenej tromi dierami a uteká k vchodovým dverám. Otvorí a dnu vpustí nízku holohlavú a priestorovo náročnú postavu. Guľaté telo len tak-tak obopína tmavozelená flísová bunda so zipsom bez kapucne. V ruke drží akúsi zaparenú igelitovú tašku. Postava si ťarbavo vyzúva

vysoké kanady z oceľovou špicou a smrad zo spotených nôh sa mieša s alkoholovým oderom. Tento pripitý ujko je Arturov otec. „No čo, Artie, ako ste hrali? Dúfam, že si dal aspoň jeden kôš a spravil si tatinka hrdým.“ Artikulácia bola pre neho v tom momente olympijská disciplína. Adolf, Arturov otec, už zase prišiel zrichtovaný po stretnutí extrémistickej strany, ktorú vedie. Táto strana bojuje proti všetkému, čo sa vyhýba normám. Zachovanie tradičnej rodiny je veľakrát nosnou témou stretnutí. Taktiež sa títo radi zaujímajú o zrušenie interrupcií alebo zrušenie dávok pre „cigáňov“. Artur s tatkovou politikou nesúhlasí, ba práve naopak. Rázne ju odcudzuje v celom jej rozsahu. No uvedomil si, že s tatkom sa nedohodne, a preto si svoje názory necháva pre seba alebo do školskej debatnej súťaže. Koniec-koncov, otec je mu najbližší, keďže je jedináčik, matku nepozná, starých rodičov nemá a väčšina rodiny býva v zahraničí. V podstate ho má rád. „Heej, vyhrali sme, dal som víťazný kôš.“ Zamumlal sklamaným hlasom. „To je môj chlapec, som na teba pyšný. A isto sa ti aj Jesssica v posteli odplatí, hmmm?“ Jááj, vy neviete, kto je Jessica! No predsa Arturova fiktívna frajerka. Pred otcom sa tvári, že spolu chodia už dva roky. Avšak Jessica je veľmi vyťažená, pretože neustále cestuje a nemôže sa so svojím svokrom stretnúť. „Choď si ľahnúť, oci.“ „Idem!“ Odvetí Adolf a podáva Arturovi zaparenú tašku. „Najedz sa, synček.“ Zabuchne dvere na spálni a o pár minút sa celým bytom ozýva prenikavé chrápanie. Artur preveruje, čo sa v taške nachádza a vyťahuje plastový obal, ktorý v sebe ukrýva kurča s ryžou. Artur miluje kyslé uhorky a jedáva ich skoro ku všetkému. Otvorí chladničku, no tá zíva prázdnotou. „Do riti!“ pomyslel si. „Tato?? Ty si zjedol posledné uhorky??“ Zo spálne neprichádza žiadna odozva okrem pílenia dreva. Nasratý si oblieka tatkov froté župan, obúva crocsy a mieri ku dverám. Z prúteného košíka vyberá kľúče od pivnice a privoláva výťah. Cestou dolu mu v hlave hrá Montero a predstavuje si, ako sa spúšťa po striptérskej tyči do pekla. Presne tak ako Lil Nas X v jeho videoklipe. Lil Nas X je americký rapper, ktorý sa hrdo hlási k LGBTQ plus komunite a jeho vnímanie sveta sa odráža aj v jeho tvorbe. Artur je ním posadnutý. Závidí mu jeho odvahu a statočnosť. No povedzme si na rovinu – koľko rapperov sa hlási k homosexualite? Výťah cinknutím oznamuje konečnú destináciu a Artur mieri k pivničným dverám. Hneď za nimi sa nachádza neútulná a chladná chodba, ktorú obkolesujú drevené pivnice jednotlivých bytov. Svetlo tam preniká len cez jedno maličké pivničné okno. Na strope je popretkávané potrubie, cez ktoré počuť tečúcu vodu. Na zemi sa povaľujú haraburdy, ktoré už susedia nepotrebujú, ale sú natoľko leniví, že ich nedokážu vyniesť ku košom, a tak iba čakajú, že si ich zoberie nejaký iný sused. Alebo sú len sentimentálni a k tým haraburdám majú citový vzťah. Ktovie. Artur toto podzemie priam miluje. Je tu ticho, nikto ho neruší a môže tak byť v pokoji so svojimi myšlienkami. Je to pre neho taký únik od sveta. Otvára drevené dvere na ich pivnici a vyťahuje zavárané uhorky. Zrazu sa pivnicou ozvalo trieštenie skla. Keď sa Artur naťahoval po uhorky, drgol do marhuľového kompótu, ktorý sa rozbil na niekoľko desiatok črepín. Telo kompótu je krehké, avšak duša prekrásna.

Jún

Píííp, píííp, píííp. Nie, to nie je spev andulky planej vlnkovanej. Toto pravidelné pípanie vychádza z nemocničného prístroja.

Jún je mesiac dúhového pochodu. Artur tento mesiac obľubuje, no vždy ho sleduje iba cez modrú obrazovku vo svojej izbe. Nemôže predsa vyjsť do ulíc a pochodovať po meste s dúhovou vlajkou. To by ho kamoši nepochválili. A tobôž nie jeho otec, ktorý tieto pochody taktiež rád sleduje. No nie cez modrú obrazovku, ale naživo. Rok čo rok so svojimi kumpánmi organizujú pochod za tradičnú rodinu práve vtedy, keď je naplánovaný dúhový pochod. Inak to nebolo ani tento rok.

Artur sediac v izbe sledujúc insta storky z prideu, začuje štrnganie kľúčov, čo značí príchod otca. Dvere v detskej izbe sú otvorené dokorán, a tak má Artur priamy pohľad na vchodové dvere. V úzkej chodbe sa zrazu zjaví zakrvavená postava. „Tato! Čo sa stalo??“ Adolf si mlčky vyzúva kanady a mieri do kuchyne. Otvára chladničku, ktorá opäť zíva prázdnotou, no fľaša vodky sa tam nájde vždy. Schmatne ju, vytiahne trojdecový pohár, ktorý naplní do polovice, odsunie stoličku a sadne si za stôl. „Do piče, do piče, do piče.“ Opakuje dookola. V tom sa zjaví Artur s vydesenou tvárou. „Povieš mi, čo sa stalo? To je tvoja krv??“ Po chvíli ticha Adolf nervóznym tónom odvrkne. „Nie, nie je to moja krv.“ „Tak čia potom??“ „Ser nato, nerieš to. Vráť sa do svojej izby.“ Artur hodil na otca zúfalý pohľad a bez slov sa vrátil do svojej izby. Jeho otec sa už párkrát vrátil domov celý od krvi, takže to nebola žiadna novinka, no zlý pocit v žalúdku ho premôže vždy. Z kúpeľne počuť napúšťanie vane. Artura zo strachu začalo smädiť, no nechcel sa stretnúť s tatkom, a tak vyčkával, kým zájde do vane. Tresknutie dverí na kúpeľni bolo signálom, že je vzduch čistý. Artur sa vracia do kuchyne, keď vtom začuje nekonečné vibrovanie tatkovho mobilu na stole. Pohltila ho zvedavosť, a tak jeho oči zablúdili na zamknutú obrazovku, kde si prečítal poslednú správu. Artur stuhol. Zalial ho pot a kolená sa mu podlomili akoby zrazu vážil tonu. „Počuj, tá buzna to neprežila. Z tohto budú pojeby. Zavolaj mi hneď, keď budeš môcť. Vymyslíme niečo. Povieme, že si sa bránil alebo čo.“ Z Arturovej tváre sa nedalo vyčítať, čo mu behá po rozume. Pomalým krokom a s kamennou tvárou vyberá kľúče od pivnice. Potrebuje byť sám a pivnica je preňho útočiskom. Call me when you want, call me when you need, Call me in the morning, I’ll be on the way, Call me when you want, call me when you need, Call me out by your name, I’ll be on the way. Výťah zastal na prízemí. Artur si ani neuvedomil, ako sa zrazu ocitol v pivnici. Má zatemnený mozog, pretože jeho hlava stále nedokáže spracovať skutočnosť, že jeho otec práve niekoho zabil len kvôli tomu, že je teplý. Sadne si do zaprášeného kresla. Hrobové ticho prerušuje iba potrubím pretekajúca voda. Vzduchom lieta jemný prach odrážajúci sa vo svetle lúčov, ktoré prenikajú cez malé pivničné okno. Navonok pokojné miesto, v Arturovom tele ohňostroj emócií. Je stratený. Premáha ho pocit beznádeje, zúfalstva. Do kotla emócií sa primiešava hnev potláčaný strachom. Cíti sa ako prach. Zbytočný a nepovšimnutý. Udupaný sebou, udupaný nimi. Blúdi samotou a z bažín prázdnoty nevidí únik. Už nič nebude ako predtým. Má nikoho. Z ľudí, ktorých nazýval priateľmi, sa razom stali neznáme atómy. Do stavu ničoty ho dostala spoločnosť. Homofóbne správanie atómov je mu hrobom. Otec je hrobár.

Posledný lúč svetla dopadá na roh miestnosti. V žiari lúča sa kúpe črepina zo zaváraninového pohára. Svetlo na konci pivnice.

Píííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííp.

Telo krehké, avšak duša prekrásna.