Meno autora: muuza

Linda každú noc zaspávala so svojou bábikou, ktorú nadovšetko milovala. Venovala jej ju ešte pri narodení mamička, ktorej meno si nezapamätala. Náhle ju opustila, keď bola malé bábätko. Bábika mala […]

Slnečné lúče sa len ťažko predierali cez hustý porast a dopadali na zanedbané fasády domčekov v zabudnutom mestečku pri rieke. Ľudia tu žili skromne, z ruky do úst, a ich

Žil na planéte Ayko. To hovorím v minulom čase, pretože tam už veľmi dlho nežil. Ich planéta chradla. A chradla. A chradla. Nebola nádej na to, aby ju zachránili. Rodičia ho preto vyslali

V lese čarovnom,  tam, kde lúka vonia a voda sa zbiera,  škriatkom ostrova Loah hrdlá večerami zviera,  Spev sladký ako lyžica medu, čo šepká hladine mora –  „Ostaň že nízko, vodička, ty

Už mesiac som pracoval v mojej vysnívanej nemocnici. Niekedy som stále priam neveril, že išlo o skutočnosť. Veď predsa pre toto som tých šesť rokov drel, potil krv a prebdel noci. Každý deň

Karol pracuje ako taxikár v meste, ktoré nikdy nespí. Každého v meste pozná. Presne vie, kto, kde a kedy chodí. Pozná každého hriechy, túžby a neresti. Ľudia sa mu počas jazdy zverujú aj

,,Ešte nič nie je stratené,” chlácholivo sa usmial. Ľahko sa mu to hovorí, nevie, aké to je. Nikto to nevie. On si tu žije svoj dokonalý život, o ktorom vždy

„Kedy príde čas na mňa? Na tvoju ženu? Celý deň trčím sama v tejto chatrči, nemám sa s kým porozprávať. Keď si si ma bral, sľuboval si mi romantiku v