katarína orihelová – [láska]

Únik, útek, smrť. 

Teplý smútok vyteká, 

krvavá zástava, 

milosrdná zbraň, 

praská chrbát väzenia, 

stuhne telo, biela tma, 

smrť železnú príchuť má, 

sladký jed. 

Nedokážem viac vydržať nebyť s tvojím bytím. 

Myšlienky posledné, 

ohnivé slnko, 

„budeme voľní,“ vravíš. 

Neverím. 

Sny zabalené, pusť ich do sveta, 

zlatý kosák ranil ťa. 

Unikáš. 

Vlak mojich nádejí zrazu je preč. 

Bolestne bubnuje besný sval, 

čeľusť čerstvá žlč máča, 

potrestaný zbabelec, 

stratil dievča. 

Oči už znavené, 

lúč na obzore, 

dostali ma, slobodu prizvali, 

tvoju tvár nosí, 

horúcim výstrelom k tebe ma popraví.