Zvoní
Pixely mužských obrysov
v rozmazanom šere
Kakofónia plechových zvukov
krmivom osirelých uší
Z blízkosti sú
kilobajty prázdna
Ja zatúlaná
v digitálnych očiach
v teple prstov
vlakových bozkoch
dotykoch na zátylku
Nepočujem, strácaš sa
Točí sa a tak
spomínam na naše plány
vziať sa mladí
utiecť a naháňať spolu sny
Už zabudol?
Ja nechcem sama utekať
Prekliata mladosť
život v každom nádychu
Šepkáme si „chýbaš mi“
No čo ak jeden klame?
Počuješ ma?
Zabíjaš ma wifiláskou
Dvojrozmernou hrádzou
premočenou slaným jedom
utretou vlasmi
no vyrytou atramentom do krvi
Nemo kričím očami
Nepočuješ?
Prepáč láska
sekla si mi