bernadetta čaranová – evanjelium podľa matúša

V pohľade máš všetko. Aj začiatok, aj koniec sveta. Líca ti spadli dovnútra na úkor lícnych kostí – teraz musia sedieť tesne pod kožou. Koža ti v púšti svieti ako tma v svetle. Ako barytón v zbore. Ako bosorka v kostole. Oči zapadajúceho slnka sú pozorné, hĺbavé. Klamlivé. Tieň sa ti opiera o chrbát, poznáte sa viac než dôverne. Nemáš rád moje fotografie. Ani moju pozornosť.  Nikdy sa neupriami tam, kam chceš. Čo ak neviem čítať z dlane? Je jeden pohľad málo? Mlčíš. Pery skrývaš vo vlastnej púšti. Ak by ticho bolo jedom, vypil by si ho. Bez varovania. Bez Júlie. Tvár tvojho otca ťa hyzdí. Ubil ti matku k smrti a ty… Ty ubíjaš seba. Kristus bez kríža a dlaň bez klinca. Neukazuj mi ju. Zaslúžim si viac. 

Vlasy si si nestrihal už dva roky. Chcú sa dotknúť ramien, ktoré sú teraz širšie než pred dvoma rokmi. Aj dlaň je väčšia – úder silnejší. Zanecháva jazvy (na srdci) a krv v ústach. Hruď, podobne ako líca, ti padá dovnútra. Do seba. Počuješ ho? Už ani ja nie. Zmenšuje sa ti. To tvoje srdce po matke. Zvyklo mi písať listy apoštolov. Teraz spieva requiem.

V krku máš púštny piesok z celibátu, ktorý si nikdy nedržal. Tvár po otcovi zostarla o tri roky. Vyzerá mužnejšie než pri prvom znásilnení. Hrubšie. Odišla z nej pýcha. A predsudok? Ten ostal.

Ale kto som ja, aby som ti dávala kázne? Ponúknem ti odpoveď – som prsteň v tvojom zadnom vrecku a krvavá ruka v tom prednom. Tá bosorka v kostole. Som to, čo nechceš vidieť. Zjazvené predlaktie. Zlomené rebro pod svalom. Bolesť v tvári. Som ty. Prečo ma nechceš? Som príliš skutočná?

Na prelome jari si rád čítal Vtáky v tŕní. Kontroverzná literatúra tvoju matku šokovala. Mňa nie. Predsa len si nebol ukážkovým príkladom študenta teológie. Už vtedy ti z očí kričalo smilstvo. Lono ti horí väčšmi než iným. Nikdy si sa však nepriznal. Zaprel si ma skôr, než som vedela, ktorý kohút to má vlastne spievať. 

Oči zapadajúceho slnka sú klamlivé. A tie tvoje – tie už dávno zapadli hlboko do seba. Tvár tvojho otca sa mračí. Zničil si ju drogami. A matkino srdce? Krváca ti vo vrecku.

Bernadetta Čaranová

Autorské literárne praktikum – 2. ročník, denné štúdium