barbora vítková – kallima

Strávil si čas čakaním,
čakaním na Kallimu.
Sníval si o nej každý deň,
majetkom nazývať si ju chcel.
Teraz sklamaný líhaš,
preklínaš osud nenaplnený.
Dobre si však celý čas vedel,
že Babôčky v záhrade žijú.
No ty, nejavil si záujem, chcel si viac…
Nešťastné oči zatváraš naposledy.
Kallima ti sedí na perách,
kým Babôčky lietajú v záhrade.