marek jakube – Vojak, Básnik, Panovník 

Bolo tomu presne tri roky od Skakh Za Ghaiovej svadby, čo som mal prvú víziu. Než si tento výsostný pán zobral kanclérovu dcéru a jej otca odstránil z vlády Asáru, boli veci inak. Nebol som to iba ja, komu sa za posledné týždne dožičili obrazce v snoch. Vividné a plné farieb, ktoré sa v tomto meste len ťažko dajú vnímať, keďže okrem svojich stúpencov novodobý kanclér zahalil svojimi činmi do sivej aj ekonomiku, ľud i celý kraj aj s oblohou. Robil som zopár sčítaní a vlastný prieskum, no sny dostali rôzni jednotlivci tohto prekliateho mesta. Najprv myslel som si, že kvôli môjmu dlhoročnému knihovníckemu postaveniu sa mi dostalo takých spánkov, no mýlil som sa a žiadnu spojitosť medzi obyvateľmi s víziami som nenašiel. Sú rôznych vekov, rás, podporovatelia aj rezistenti režimu. Všetci sme rezistenti, no málokto to otvorene prizná a dožije sa ďalšieho dňa.  

Na vysokých postaveniach a aj prostému ľudu boli viaté rovnaké pavučinky obrazcov do mysle o prizme a jej troch farbách. I zvieratá divne sa správajú po ráne a nejeden rytiersky kôň bol pomýlený za besného a na mieste mečom popravený. Už som dni na nohách, čo sa snažím preskúmať tento fenomén, ale je mi jasné, že nestíham zachytávať všetky fakty. Autoritám som prirodzene zatajil, že sa mi dostáva tiež vidín. Nechcem ich na zlej strane, i keď asi všetci sme tu na zlej strane života, odkedy sa vystriedali kancelári. Aj napriek jeho manipulatívnosti si nemyslím, že by toto bola jeho ďalšia klamná útlačba ľudu. Ktorý sa mimochodom veľmi burcuje, hlavne po posledných vidinách, a dáva príležitosť Sivým Synom odôvodniť si krutosť ich panovníka. Človek by si pomyslel, že hlad, otroctvo či mor povzbudí ľudí búriť sa a nie akési vidiny. Nerád to priznávam, ale napriek mojim rokom som sám zaujatý.  

Týždeň späť si v tuhom splnovom spánku každá farebná vitráž vytvorila akúsi siluetu. To prirodzene povzbudilo kultúru idolizmu v ľude a začali vznikať predikcie, špekulácie a hlavne nádeje, že by sa dni mohli zvrátiť späť do chodu, ktorý si ledva pamätáme. A ak nie, tak že by sa dni aspoň úplne skončili pre všetkých a zmietli túto jamu negatívnych osudov zo sveta. Samozrejme, že sa dostavilo viacej krvi na strážnických brneniach, ktorí posledné dni prečesávajú tajné diskusné stretnutia a snažia sa zastaviť nákazlivú myšlienku zmeny. Tretiu noc späť sa mne aj iným odkryli závesy mlžnej vitráže a väčšmi odkryli atribúty prvej siluety. Ruka, čo chráni štítom, no koná mečom. Pečať lojality a plášť odhodlania a sľubu. Iskra nádeje na mokrej štrkovej pláži sa chytila a odvtedy horí more. Noc na to prejavili sa ďalšie znaky, vo všetkých vidinách rovnaké. Brko a tvarujúca myseľ, čo ním hýbe aj s jazykom ostrejším než zimné smršte. Aj najchudobnejší nasledujúce ráno utrácali za papier a všetky sivé budovy a ulice zostali posiate rebelskými nákresmi. Bolo vypálených niekoľko domcov v nižších kruhoch mesta za pokusy o vzburu. Práve ja, človek učený, postarší, čo nepozná potu, bežím teraz urýchlene ku bráne. Dnešné nočné proroctvo ma vytrhlo z postele a jasné poplašné zvony zase z domu. Koruna múdrosti, prsteň rozvážnosti a žezlo balansu sa nieslo na tretej siluete. Mesto je hore a to je ešte tma. Našťastie vďaka postaveniu sa dokážem predrať na hradbu. Doteraz som bol zaujatý, no teraz cítim, ako sa mi ruky trasú z očakávania. Hruď a celé telo nezaostáva v trasení pre vibráciu, ktorá sa jednohlasne šíri ulicami. Dav spieva.  

Vojak príde raz,  

on pokorí ti kraj. 

Básnik a jeho mocný hlas,  

pomoc nečakaj. 

Panovník už ide včas,  

dni spočítavaj. 

Olej Olaj Olej Oloj! 

Ani pri hrôzostrašných prejavoch kanclér nebolo nikdy vo vzduchu také napätie a hluk. Ďaleko na východnej planine rozťalo slnko ranné mračná popínavej hmly a vrhlo tieň. Tri dlhé tiene. Približujúce sa nevyhnutne a s ráznou silou ako prírodný živel. Ako hurikán na obzore, ktorý sa nedá zastaviť. Predpovedajúce symptómy horúčky. Ako príliv, ktorý pomaly, ale isto dosiahne brány. Je oslepujúce sa pozerať do slnka, je oslepujúce pre myseľ vidieť, čo sa deje. Spev hlasnie, i stráže len sledujú. Steny sa trasú. Ako aj moje ruky. 

Marek Jakube

kreatívne písanie