monika sereková – umami

I.

Farby sa strácajú.
Miznú vtedy,
keď svet sa stáva čierno-bielym
proti svojej vôli.

Na diaľku hľadíme zblízka,
hoc delia nás stoly či hranice.
Nazeráme na svet
cez široké zrenice.

Keď prefarbí sa myseľ,
všetko je nezmysel.

II.

Odrážam sa v tebe.
Hladkám ťa nad hladinou.
Na pohľad ticho
vymývaš brehy.

Odrážaš sa vo mne.
Upieraš svoj zrak.
Neviem, kde sa končím
a ty zas začínaš.

Hľaď na tú krásu
zrkadlenú
v nás.

III. 

Hviezdy padajú
a ja si želám,
aby som nespadla s nimi.

Želám si
mať lásku, oceniť krásu
a zažiť ľudskosť.

Chcem vidieť,
čo nesmiem zmeškať
a zmeškať, čo nemusím vidieť.

Musím žiť,
akoby mali všetky hviezdy
spadnúť naraz.
Teraz. 

IV.

Chutíš ako
všetko a nič v jednom.
Zamotáš mi jazyk
svojím bytím.

Stále som hladná.
Ešte som sa
neprejedla
motýlikov v bruchu.

Každý deň
je obyčajne jedinečný,
kým cítim tvoju
chuť žiť.

Umami.

Monika Sereková

Autorská literárna tvorba – 3. ročník, denné štúdium