I.
Farby sa strácajú.
Miznú vtedy,
keď svet sa stáva čierno-bielym
proti svojej vôli.
Na diaľku hľadíme zblízka,
hoc delia nás stoly či hranice.
Nazeráme na svet
cez široké zrenice.
Keď prefarbí sa myseľ,
všetko je nezmysel.
II.
Odrážam sa v tebe.
Hladkám ťa nad hladinou.
Na pohľad ticho
vymývaš brehy.
Odrážaš sa vo mne.
Upieraš svoj zrak.
Neviem, kde sa končím
a ty zas začínaš.
Hľaď na tú krásu
zrkadlenú
v nás.
III.
Hviezdy padajú
a ja si želám,
aby som nespadla s nimi.
Želám si
mať lásku, oceniť krásu
a zažiť ľudskosť.
Chcem vidieť,
čo nesmiem zmeškať
a zmeškať, čo nemusím vidieť.
Musím žiť,
akoby mali všetky hviezdy
spadnúť naraz.
Teraz.
IV.
Chutíš ako
všetko a nič v jednom.
Zamotáš mi jazyk
svojím bytím.
Stále som hladná.
Ešte som sa
neprejedla
motýlikov v bruchu.
Každý deň
je obyčajne jedinečný,
kým cítim tvoju
chuť žiť.
Umami.
Monika Sereková
Autorská literárna tvorba – 3. ročník, denné štúdium