kreatívno-experimentálny fotografický ateliér
Text: Mgr. et Bc. Lucia Škripcová, PhD.
V poslednom období sa zamýšľam nad konceptom digitálneho minimalizmu. Nebyť stále online, nemať stále unavené oči z pozerania do počítača, mobilu alebo tabletu, nebyť stále k dispozícii. Už sme si nejak zvykli, že so svetom zdieľame všetko, odpisujeme okamžite, notifikáciu musíme hneď a zaraz skontrolovať. V honbe za „byť všetkým po vôli“ však zlyhávame tak či tak. Pretože niekedy musíme aj spať, niekedy aj jesť a niekedy sa skrátka deje život. A ten skutočný život, čuduj sa svete, sa nedeje online. Ani v emailoch, ani v storýčkach, ani v odpisovaní do 15 minút. Napriek tomu tento domnelý ideál naháňame a dúfame, že raz budeme „dosť“. Dosť rýchli, dosť dobrí, dosť starostliví, dosť… Poviem vám tajomstvo. Dosť neexistuje. Nie je to pomyselná hranica, za ktorou je zem zasľúbená alebo ktorá nastane, keď budete mať 30, 40, 50… Dosť je vtedy, keď si ho spravíme. Keď sa odmietneme stále viac a viac naháňať, keď si povieme: postoj, Chvíľa, si krásna. Ak čítate tento text, urobte pre mňa niečo. Choďte niekam bez telefónu a sadnite si tam. Je jedno, či to bude námestie alebo les. Len tam seďte a vnímajte, čo sa deje okolo. Ako sa deje život. A ako ten pocit, ktorý máte, nedokážete preniesť ani do emailu, ani do storýčka, ani do tabuľky. A potom začnite fotiť.
