Text: Mgr. et Bc. Lucia Škripcová, PhD.
Kvet
Moje Kefácke deti niekedy nazývam mojimi kvetmi. Sprvu slovná hračka, ktorou som sa vyrovnávala s neznalosťou mien niektorých študentov, sa postupne pretransformovala na niečo väčšie. Na akési označenie štádia života človeka, ktorý už je dospelý, ale vlastne ešte nie tak celkom. Rastie. Z malého púčiku sa konštantnou prácou na sebe dostáva do kvetu, nachádza svoje pravé ja a snaží sa ho zveľaďovať. Dočiahnuť čo najvyššie k slnku. Niektoré kvety sú celkom malé, lebo zistili, že sa im bude lepšie rásť niekde inde. A niektoré sú presne tam, kde potrebujú byť.
Štúdium v Kefe je o hľadaní potenciálu v sebe samom. Niektorí prichádzajú, aby zistili, že toto nie je to pravé miesto, v ktorom dokážu rásť. Že podmienky sú príliš extrémne, počasie sa mení príliš rýchlo a nároky na prežitie sú príliš vysoké. Iní prídu, zakorenia sa poriadne hlboko a zopár rokov využívajú každú jednu príležitosť, ktorá ide okolo. A tak je to v poriadku. Každý sme v inom štádiu kvitnutia a každý to máme trochu inak. Jediné dôležité na tom zostáva, že kvitneme spolu, nech je to akoukoľvek rýchlosťou.
Ak ste niekedy chodili do Kefy, aj vy ste kvetmi. Vždy budete. A preto nezabudnite rásť.
