…
Dala som ti krídla a mne zostali polámané končatiny..
…
Mám šialené, skazené myšlienky.
Občas vražedné.
Dnes sú len hypnogénom zastrené, zmrazené, zahmlené..
ako city, ktoré mrznú vo vesmírnom prachu mojich útrob
a vytekajú von len v tichých slzách, v noci.
Keď svit mesiaca žiari v tvojich očiach
mám znovu ten lietajúci, euforický pocit..
Aj strach..
trasie mnou jemný mráz
a z tvojich pier chcem vysať ten chlapčenský úsmev
ktorým máš ma úplne v moci
Ticho.
Chladné noci, horké dni
fúka..(m)
Len hviezdy mi robia garde v temnote
V teniskách..
bežím po nábreží ako ten malý koník
V spomienkach, tou starou cestou, po lístí
napájam sa horkým medom.
Podo mnou padajú mosty a za mnou kričia ľudia
Na krídlach z bieleho prachu
letím.
Veronika Belanová
kreatívne písanie