poézia

…. na časy krehké, bozky dámy.  Pínie a platany pod nebeskou modrou.  V bare na rohu popíjanie daiquiri  s Ernestovými príbehmi putujeme dobou.  Urputne snažím sa spomenúť si,  myšlienok prázdnota […]

Únik, útek, smrť.  Teplý smútok vyteká,  krvavá zástava,  milosrdná zbraň,  praská chrbát väzenia,  stuhne telo, biela tma,  smrť železnú príchuť má,  sladký jed.  Nedokážem viac vydržať nebyť s tvojím bytím. 

Si moja omeleta so syrom. Pýtaš sa ma, nie si blázon? asi som.. do teba.  omelette au fromage omelette au fromage omelette au fromage  Mám mu dať pokoj. Chcem, ale nejde to…  omelette au fromage omelette au fromage omelette au fromage  Neviem

… Dala som ti krídla a mne zostali polámané končatiny.. … Mám šialené, skazené myšlienky. Občas vražedné. Dnes sú len hypnogénom zastrené, zmrazené, zahmlené.. ako city, ktoré mrznú vo vesmírnom prachu mojich útrob a vytekajú von

ON OFF  ON … Chorá láska.  Je to zas len bublina, ktorá praskne, keď sa dotkne neba? Môj sen má iba dva rozmery. Som cvok. (kto iný dnes na večnú lásku na diaľku uverí?) Nespím Pri tebe zabúdam..  Náhodou

Keď chytíš ma oboma dlaňami ja cítim ako postupne zo mňa mizne šťava ako z citróna kyslá na jazyku, no horúca v srdci Dozreli citTróny… v nás? Tróny citu –

zapálené vlasy náhrdelník z čerstvých rajčín mŕtve slzy v dlaniach ostáva prilepená k slovám slová bránia jej pohybu Korisť momentu rezko kráča s dobou líca plné lásky láskyplné prežehnáva sa

žiada len vztýčené vlajky nohy si umýva tmavým blatom lepšia je mať ako nemať strach mi šepká do ucha len sladké slová lepšie je mať ako nemať tajne spáva v

líham si do slučky uzla mäkké bozky v krehkých dlaniach zlomové kúzlo uzla prepletená lož cuzdo ležím a kropím zauzlené slzy na mojom mieste má ležať iná myšlienka cnosti uzla