poézia

držím si ťa nakrátko pre mňa si cenný ako dlhopisy na znivočenej púšti ťažko nájdeš vlahu slastne sťahujem laso ovinuté na tvojom krku Vzácna korisť! tej sa nevzdám nikdy lesk […]

Strávil si čas čakaním,čakaním na Kallimu.Sníval si o nej každý deň,majetkom nazývať si ju chcel.Teraz sklamaný líhaš,preklínaš osud nenaplnený.Dobre si však celý čas vedel,že Babôčky v záhrade žijú.No ty, nejavil si záujem,

Pusti ju dnu.Ak jej neotvoríš dvere, bude klopať.Hlasnejšie a hlasnejšie…Jej hlas sa stane silnejším.Tak ju pusť dnu!Stráv s ňou nejaký čas.Pochop ju.Potom podíď ku dverám.A povedz jej, aby odišla. Barbora Vítková Autorská literárna

Vrátia sa na to isté miesto, tie nádherné labute. Vždy ukážu úctu zvesenou hlavou, aj keď‘ im smútok zatemňuje oči. Čakajú aj dlhé roky, milovať nedokážu rovnako. Šíp im prebodáva

I. Farby sa strácajú. Miznú vtedy,keď svet sa stáva čierno-bielymproti svojej vôli. Na diaľku hľadíme zblízka, hoc delia nás stoly či hranice. Nazeráme na svet cez široké zrenice. Keď prefarbí

zmysel spoj na pomedzí obsahu a neforemnosti človeka postup do ďalšieho kola vždy len to (ne)isté dokola skok na dno plytčiny dopad kolmo na úprimné slová hra stále pokračuje Andrej Bača

…v ohrade, búda bez psa, s pánom na reťazi, nevedome pripútaný, na slobode plot, živý či drôtený strom, naoko umelý svet, podľa mňa ľudia nechápu pokrok a kroky po ceste,

že sa mi koniec vybral naproti že si ma koniec vybral proti mojej vôli že jeho silueta zatiaľ netemní slnečné zore že číha medzi čiarami života nevypočutá veštba že som