2022

Keď chytíš ma oboma dlaňami ja cítim ako postupne zo mňa mizne šťava ako z citróna kyslá na jazyku, no horúca v srdci Dozreli citTróny… v nás? Tróny citu – […]

zapálené vlasy náhrdelník z čerstvých rajčín mŕtve slzy v dlaniach ostáva prilepená k slovám slová bránia jej pohybu Korisť momentu rezko kráča s dobou líca plné lásky láskyplné prežehnáva sa

žiada len vztýčené vlajky nohy si umýva tmavým blatom lepšia je mať ako nemať strach mi šepká do ucha len sladké slová lepšie je mať ako nemať tajne spáva v

líham si do slučky uzla mäkké bozky v krehkých dlaniach zlomové kúzlo uzla prepletená lož cuzdo ležím a kropím zauzlené slzy na mojom mieste má ležať iná myšlienka cnosti uzla

držím si ťa nakrátko pre mňa si cenný ako dlhopisy na znivočenej púšti ťažko nájdeš vlahu slastne sťahujem laso ovinuté na tvojom krku Vzácna korisť! tej sa nevzdám nikdy lesk

Strávil si čas čakaním,čakaním na Kallimu.Sníval si o nej každý deň,majetkom nazývať si ju chcel.Teraz sklamaný líhaš,preklínaš osud nenaplnený.Dobre si však celý čas vedel,že Babôčky v záhrade žijú.No ty, nejavil si záujem,

Pusti ju dnu.Ak jej neotvoríš dvere, bude klopať.Hlasnejšie a hlasnejšie…Jej hlas sa stane silnejším.Tak ju pusť dnu!Stráv s ňou nejaký čas.Pochop ju.Potom podíď ku dverám.A povedz jej, aby odišla. Barbora Vítková Autorská literárna

Vrátia sa na to isté miesto, tie nádherné labute. Vždy ukážu úctu zvesenou hlavou, aj keď‘ im smútok zatemňuje oči. Čakajú aj dlhé roky, milovať nedokážu rovnako. Šíp im prebodáva

I. Farby sa strácajú. Miznú vtedy,keď svet sa stáva čierno-bielymproti svojej vôli. Na diaľku hľadíme zblízka, hoc delia nás stoly či hranice. Nazeráme na svet cez široké zrenice. Keď prefarbí

zmysel spoj na pomedzí obsahu a neforemnosti človeka postup do ďalšieho kola vždy len to (ne)isté dokola skok na dno plytčiny dopad kolmo na úprimné slová hra stále pokračuje Andrej Bača